Skôr či neskôr bude mať bohužiaľ každý z nás šancu dozvedieť sa, čo je to život bez rodičov… Pripraviť sa na odchod najbližších je jednoducho nemožné.
Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte hrať neochvejného cínového vojaka, zvíťazí dieťa vo vás..
Nenapraviteľná strata rozdelí život na „pred“ a „po“. Mnoho vecí sa vám otvorí novým spôsobom, ale až teraz sa niečo vyjasní. Životné smernice, zásady a hodnoty sa zmenia. Dnes by sme chceli odhaliť tému, ktorá sa chveje dušou každého, ktorý to už zažil…
Život bez nich…
Ak ste stratili rodičov, budete vo svojom vnútri cítiť bolesť. Ale bude to ešte bolestivejšie, keď si uvedomíte, koľko vecí ste neurobili. Nevolali, neprišli, nepomohli, keď ťa potrebovali. Na povrchu vedomia sa objavujú dávno zabudnuté hlúpe hádky a výčitky. Chcel by som vrátiť hodiny späť, aby som napravil všetko a urobil pre svoju rodinu ešte viac.
Tento pocit nahradí osamelosť, ktorej ústup bude trvať istý čas. A po ňom príde pokora. Po prijatí svojej novej reality sa začnete na všetko okolo pozerať z iného uhla pohľadu. A to, čo sa vám predtým mohlo zdať nepodstatné, začne mať mimoriadny význam.
Hovoria, že odchod rodičov zo života človeka mení jeho postoj k rodine. Existuje skutočné povedomie o tom, aké hodnotné sú vzťahy s rodinou a priateľmi.
Napokon, len mama a otec boli pre Vás pripravení na všetko, prijali vás takého, aký ste. Rodina nás učí, čo je to láska úprimná a slobodná.
Strata spôsobí, že budete súcitnejší a citlivejší. Ak počujete, že sa niekto z vašich priateľov alebo známych sťažuje na rodičov, ublíži vám to dvojnásobne. Nakoniec títo ľudia jednoducho nechápu, aký poklad majú v živote…
A urobili by ste čokoľvek, aby ste strávili ešte len jeden deň so svojou mamou alebo otcom.
Často sa stáva, že všetky myšlienky hlodajúce zvnútra vedú k banálnej závisti. Budete pozorovať tých, ktorí majú práve teraz príležitosť navštíviť svojich rodičov. A tí, ktorí si absolútne nevážia komunikáciu s členmi rodiny, môžu vo Vás spôsobiť nenávisť a znechutenie.
Aké to už nikdy viac nebude…
Prázdniny navždy stratia svoju hodnotu a zvláštnosť. Koniec koncov, už nebudete môcť zdieľať svoju radosť so svojimi rodičmi. Mnoho vecí získa status „Ako to už nikdy nebude“ a bude sa s tým človek musieť vyrovnať. Pomalý, veľmi pomaly…
Ak ich máte ešte na tomto svete, spravte niečo…, zavolajte milovanej mame a otcovi a podeľte sa s nimi o nejaké novinky, kľudne aj o tie nepodstatné…
Ak ste však na druhom konci riadku čaká Vás iba ticho. V takýchto chvíľach si uvedomíte, ako ste svojich rodičov milovali a milujete , akoby bol tento pocit úplne nahý a stal sa najdôležitejšou vecou v živote.
Je to vďaka láske, ktorú budete udržiavať nad vodou. Vďaka nej bude bolesť utlmená. Ale občas sa mi do hlavy vkradli smutné myšlienky.
„Moje budúce dieťa nebude vedieť, aké je babičkine teplo a náklonnosť,“ zrazu si pomyslíš, keď si uvedomíš, že tvoji rodičia neuvidia svoje vnúčatá a pravnúčatá. A takýchto „nie“ môže byť nekonečne veľa a aj bude…
Ľudia sa niekedy správajú tak nelogicky …
Zatiaľ čo sú rodičia nažive, dospelým deťom sa nie vždy podarí venovať im náležitú pozornosť, starať sa o nich alebo jednoducho komunikovať s nimi.
A aj keď sú už preč , v mojej hlave sa objaví pri každom dôležitom rozhodovaní myšlienka: „Ako by na to reagovala mama? Čo by povedal môj otec? “ Takéto otázky niekomu dokonca pomáhajú a stávajú sa východiskovým bodom pri riešení dôležitých problémov…
Milujte ich, pretože oni Vás milujú tiež.
zdroj: dobrespravy.eu