Príbeh, ktorý vám dnes chceme vypovedať sa odohral pred viac ako 14 rokmi, je však natoľko silný, že stojí za to, si ho pripomenúť…
Všetko začalo v jednom rodinnom dome v ruskej Yaroslavl, z ktorého miestni obyvatelia po niekoľko dní počuli plač. Keď plač neustával, rozhodli sa zavolať políciu, aby preverila, čo sa v dome deje.
Z domu totiž miestni nevideli nikoho vychádzať, ani do neho vchádzať niekoľko dní. Keď polícia vstúpila dovnútra domu, zistila, že je úplne prázdny, nebol v ňom nikto, až na rok staré bábätko, ktoré bolo zdrojom plaču, ktorý miestni počuli. Nebolo divu, že malá dievčina, ktorá sa volala Liza, plakala.
Rodičia ju tam nechali samotnú a ona mala samozrejme hlad, smäd a celkom iste sa aj bála.
Polícia previezla Lizu do nemocnice a začalo pátranie po jej rodičoch. Po rómskych rodičoch dievčatka ale akoby sa zľahla zem, polícia ich nedokázala nájsť. Liza zostala úplne sama a čakalo ju umiestnenie do ústavu, kde mala čakať na adopciu. Vzhľadom k tmavej pleti dievčatka ale všetci vedeli, že šanca, že si malú Lizu niekto vezme, nie je príliš veľká. Potom ale zasiahol osud. Už v nemocnici totiž Lizu spoznala žena menom Inna Nikka, ktorá do nemocnice chodila navštevovať svojho chorého syna. Keď šla za ním, vždy sa zastavila aj za dievčatkom.
Keď však žena jedného dňa chcela Lizu opäť navštíviť, v nemocnici jej povedali, že Liza bola prevezená do sirotinca, lebo ju nikto nechcel adoptovať. Inna Nikka si k malej Lige vytvorila tak silné puto, že sa rozhodla, že ju adoptuje sama.
Proces adopcie bol dlhý a komplikovaný, ale nakoniec po roku všetko dobre dopadlo a Liza získala nový domov.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.