Aj keď sú v dnešnej dobe ľudia veľmi bezohľadní, akonáhle si všimnú niečo zlé, čo sa im práve nepáči, začnú robiť scény pokojne pred mnohými ďalšími ľuďmi.
Našťastie existuje aj veľké množstvo tých, ktorí si uvedomujú, že odsudzovať druhých bez toho, aby poznali celú situáciu, sa nerobí a nevypláca. Táto žena si ale myslela svoje a bezhlavo sa pustila do jednej mamičky, ktorá práve nakupovala v obchode.
Nakupovanie s deťmi je trochu hektické, a to hlavne v prípade, že už sú deti trochu väčšie, vedia samy chodiť a rodičia ich musia neustále strážiť. Táto mamička ale mala svoje dievčatko uviazané v šatke a nosila ju, aj keď už mala vek na to, aby mohla chodiť sama.
Jedna z ďalších nakupujúcich si ale túto situáciu všimla a začala mamičke hovoriť, ako svoju dcéru rozmaznáva a že by už dávno mala chodiť sama.
Mamička na reči cudzej ženy príliš nereagovala a namiesto toho pobozkala svoju spiacu dcéru na čelo, nechala ju v pokoji spať v šatke a ďalej pokračovala v nakupovaní. Aj napriek snahe ignorovať cudziu ženu, neustále myslela na to, ako niekto môže hodnotiť jej situáciu a hovoriť jej, ako by mala svoje deti vychovávať.
Doma si teda sadla k sociálnym sieťam a napísala dlhý list pre cudziu ženu.
Aj keď mamička nevedela, či si neznáma žena tento list prečíta, chcela, aby aspoň ostatní ľudia vedeli, že odsudzovať cudzích ľudí sa nemá, pretože nepoznáme ich životné príbehy. Na sociálne siete preto napísala dlhý a otvorený list, v ktorom stálo, že už niekoľkokrát počula o tom, ako rozmaznáva svoje dieťa, ale ostatní stále netušia, prečo to robí.
Nikto netušil, že malé dievčatko sa narodilo s Downovým syndrómom a bolo odložené do sirotinca. Tu mohla plakať, ako chcela, ale nikto ihneď nepribehol. Časom sa teda dievčatko naučilo, že plakať nemá cenu, pretože nikto nepríde. Celkom 10 mesiacov bola sama v kovovej postieľke a nikto o ňu nejavil záujem.
Jedného dňa však Kelly prišla do sirotinca, dievčatko si pomaznala a rozhodla sa, že ju adoptuje.
Akonáhle mladá mamička dieťa adoptovala, ihneď ho začala rozmaznávať a vďaka tomu, že ho nosí v šatke a má ho neustále na svojom tele, tak malé dieťa veľmi dobre vie, že je v bezpečí a u mamy. Ďalej v liste napísala, že dievčatko sa naučilo ráno opäť plakať, pretože už vie, že tým privolá mamičku a niekto sa o ňu postará. Večer chodí dievčatko uspávať mamička alebo otecko a už sa nemusí sama ukolísať k spánku tým, že nepretržite plače, kým sa nevysilí.
Jej adoptívni rodičia jednoducho chcú, aby sa dievčatko opäť cítilo tak, že má rodičov, ktorí navždy zostanú s ním a už nebude nikdy sama.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.